Ako 19 ročná som sa venovala prioritne štúdiu medicíny, futbalu a nevynechávala som ani trávenie času s priateľmi. Na jedno leto som sa rozhodla odísť pracovať do Ameriky. V jednu nedeľu som si išla zabehať a zrazu som pocítila veľkú bolesť chodidla. V nemocnici som zistila, že mám poškodenie nervov v dolnej časti chrbta a krku a potrebovala som akútne ošetrenie. Hneď ako som znova začala chodiť, som si kúpila spiatočnú letenku domov, aby som sa nechala vyšetriť mojimi lekármi. Liečba však nefungovala, tak ako to mali pôvodne v úmysle. Medzitým sa začal môj druhý ročník na univerzite, ktorého som sa nemohla fyzicky zúčastniť. Musela som počkať jeden celý rok, aby som mohla pokračovať v štúdiu. Niekoľko neúspešných liečebných postupov, zlyhanie na univerzite, sklamanie mojej rodiny a priateľov to všetko prispelo k niekoľkým depresiám. Stratila som môj zápal pre život. Zhodou okolností som sa v tomto životnom období rozhodla zúčastniť sa mládežníckej výmeny programu ERASMUS+. Spoznala som najúžasnejších ľudí, znova som mohla cestovať a mala som možnosť lepšie spoznať samú seba. Znova som sa cítila šťastná! Uvedomila som si, že je možné sa dostať z čiernoty, v ktorej som sa ocitla, že moja minulosť ma nedefinuje, ale dáva mi moc a nadhľad pomáhať iným. Teraz, o rok neskôr, pomáham ľudom prekonávať prekážky a podporujem ich na ceste k lepšiemu ja - našla som jeden z mojich životných zámerov. Neustále na sebe pracujem a som najšťastnejšia, aká som kedy bola.