Podľa chápania Európskej komisie aj Rady Európy sa vzdelávací systém skladá z troch navzájom prepojených zložiek - formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa. Neformálne vzdelávanie sa vzťahuje ku všetkým plánovaným programom osobného a sociálneho rozvoje ľudí, ktoré sú určené na rozvíjanie celého radu kompetencií mimo formálneho vzdelávania. Ak by sme definíciu chceli veľmi zjednodušiť, môžeme povedať, že neformálne vzdelávanie sa uskutočňuje mimo formálneho vzdelávacieho systému. Pre lepšie pochopenie termínu neformálneho vzdelávania je preto potrebné objasniť aj výraz formálne vzdelávanie. Pojem formálne vzdelávanie sa vťahuje k štruktúrovanému vzdelávaciemu systému, ktorý zahrňa všetky školy od základých až po univerzitu vrátane špecializovaných programov odbborného a profesionálneho výcviku. 

Aktivity neformálneho vzdelávania môžu byť veľmi rôznorodé, ale niekoľko charakteristických prvkov je možné pomenovať. Špecifikom neformálneho vzdelávanie je, že zapojenie účastníkov do aktivít neformálneho vzdelávania je dobrovoľné. Aktivity majú stanovené konkrétne ciele na základe potrieb účastníkov a ich skúseností. Účastníci si uvedomujú, čo a akým spôsobom sa počas aktivity učia, a zároveň sami hodnotia svoje učenie. Okrem vedomostí si účastníci v rámci neformálneho vzdelávania rozvíjajú aj svoje zručnosti, postoje a hodnoty. Účastníci sa však rozvíjajú nielen na základe vlastných skúseností, no využívajú aj skúsenosti, vedomosti, zručnosti a postoje vedúcich aktivít alebo ďalších účastníkov aktivity. Vedúci aktivity, napr. pracovník s mládežou, školiteľ a pod., vystupujú v úlohe sprievodcov procesom vzdelávania. Neformálne vzdelávanie vytvára priestor na spoluprácu v skupine, a tým výtvara ďalšie možnosti učenia a sebarozvoja.