Mojim najsilnejším zážitkom počas mojej dobrovoľníckej služby EVS bolo slávenie Vianoc

Najlepším rozhodnutím, ktoré som urobila počas mojej dobrovoľníckej služby EVS v Španielsku bolo, že som ostala  sláviť Vianoce  v centre, v ktorom som pracovala. Pracovala som v centre, kde bolo ubytovaných 30 ľudí, ktorí trpeli rôznymi mentálnymi a psychickými poruchami a v niektorých prípadoch viacerí nemali ani rodinu, ktorá by ich podporovala.  Takže z tejto rôznorodej skupiny sa stala jedna rodina a ako dobrovoľník som sa stala súčasťou tejto rodiny. Z tohto dôvodu som sa rozhodla zostať tam, namiesto slávenia Vianoc s mojou rodinou, ako som to robila dovtedy. Samozrejme, že mi chýbala rodina v tom čase, avšak ako sa približoval štedrý večer, tak som si stále viac uvedomovala, ako sme si všetci stále viac bližší. A keď sme 24. decembra boli konečne všetci  spolu, bola som veľmi vďačná, že som tam mohla byť s nimi. Keď sme spoločne spievali tichú noc, požiadali ma, aby som aj ja zaspievala po nemecky, avšak ja som nebola schopná  rozprávať, nie to ešte spievať. Jednoducho som si užívala pocit, ktorý som mala v daný moment. Napriek tomu, že každá jedna osoba okolo mňa mala rozdielny životný príbeh, sme sa dokázali spojiť a zdieľať túto chvíľu bez toho, aby sme od niekoho niečo očakávali. Všetci boli šťastní a tam som sa naučila, že obdarovať niekoho môže byť veľmi jednoduché a niekedy, keď to človek najmenej očakáva, ti ľudia dajú späť viac.